V stredu 16. marca uplynie 220 rokov odvtedy, kedy americký prezident
Thomas Jefferson podpísal zákon o zriadení Vojenskej akadémie Spojených
štátov amerických vo West Pointe v štáte New York.
Úloha West Pointu siaha v histórii amerického národa do obdobia
americkej vojny za nezávislosť (1775-1783), kedy si zainteresované
strany uvedomili strategický význam plošiny na západnom brehu rieky
Hudson. Generál George Washington, ktorý sa neskôr stal prvým americkým
prezidentom, pôsobil v tom čase ako vrchný veliteľ kontinentálnej
armády. West Point považoval za najdôležitejšie strategické miesto v
Amerike, a preto poľského armádneho generála a mimoriadne schopného
inžiniera Thaddeusa Kosciuszka v roku 1778 poveril, aby v tejto lokalite
navrhol opevnenie. Kontinentálni vojaci postavili pevnosti a cez rieku
Hudson natiahli 150-tonovú železnú reťaz, aby zabránili plavbám
britského námorníctva. Washington do objektu v roku 1779 presunul svoje
veliteľstvo. West Point Briti nikdy nedobyli a stal sa najstarším
nepretržite obsadeným vojenským stanovišťom v Amerike.
Keďže sa Spojené štáty v čase nepokojov museli spoliehať na zahraničných
vojenských technikov, bolo nevyhnutné, aby mladá krajina vytvorila
vlastný dôstojnícky zbor. George Washington prišiel s myšlienkou založiť
dôstojnícku školu už v roku 1783, postupne sa k nemu pridali aj ďalšie
významné osobnosti amerického národa ako Henry Knox, John Adams či
Alexander Hamilton. Ich žiadosti vyhovel v poradí tretí americký
prezident Thomas Jefferson a 16. marca 1802 podpísal zákon o založení
Vojenskej akadémie Spojených štátov vo West Pointe. K oficiálnemu
otvoreniu školy s triedou, v ktorej bolo päť dôstojníkov a 10 kadetov,
došlo 4. júla toho istého roku.
Táto inštitúcia bola počas prvých rokov existencie učňovskou školou pre
vojenských inžinierov a trpela nedostatočnou organizáciou a disciplínou.
Zákon Kongresu Spojených štátov z 29. apríla 1812 reorganizoval
akadémiu a zvýšil povolený počet kadetov na 250, rozšíril personál
akadémie a zaviedol štvorročný učebný plán. Akademické štandardy sa
zlepšili až pod dohľadom plukovníka Sylvanusa Thayera známeho ako "otca vojenskej akadémie",
ktorý na škole pôsobil v rokoch 1817 až 1833. Thayer si uvedomoval, že
mladý národ potrebuje vzdelancov v oblasti techniky, a preto sa stavebné
inžinierstvo stalo základom učebných osnov.
Absolventi školy boli z veľkej časti zodpovední za výstavbu väčšiny
železničných tratí, mostov, prístavov či celkovej infraštruktúry
krajiny. Technické učebné osnovy sa stali vzorom pre neskoršie technické
školy.
Po prvej svetovej vojne presadil americký vojenský veliteľ Douglas
MacArthur v učebných plánoch väčší dôraz na fyzickú zdatnosť študentov.
Dôležitým aspektom sa stalo heslo "každý kadet športovcom".
V roku 1975 zákon stanovil, že na akadémiu sa môžu prihlásiť aj ženy.
Okrem matematiky a techniky sa postupne do študijných osnov pridali tiež
humanitné a spoločenské vedy, samozrejmosťou je telesný výcvik.
V súčasnosti musia mať uchádzači o štúdium na tejto prestížnej škole
minimálne 17 rokov, ale nemôžu prekročiť hranicu 23 rokov. Okrem toho
nesmú byť v manželskom zväzku a mať zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
deťom. Ženy nesmú byť tehotné. Podmienkou je ukončené stredoškolské
vzdelanie a tiež absolvovanie testov školskej spôsobilosti a lekárskej
prehliadky. Ročne sa o prijatie na West Point uchádza priemerne viac ako
15.000 mladých ľudí, príjmu okolo 1200 z nich. Od študentov sa
vyžaduje, aby dodržiavali kódex cti, v ktorom sa uvádza, že "kadet nebude klamať, podvádzať, kradnúť a nebude tolerovať tých, ktorí tak robia".
K významným absolventom akadémie patria napríklad také osobnosti ako
americkí prezidenti Ulysses S. Grant a Dwight D. Eisenhower, ďalej
veliteľ spojeneckých vojsk v Európe počas druhej svetovej vojny George
Patton či astronaut Buzz Aldrin.